Čo sme to za ľudia.....

Úplne náhodná cesta. Vybrali sme sa s kamarátkou v neurčenú sobotu na dlhšiu cestu.Bol veľmi príjemný deň a my dve sme si ho vcelku užívali. Mali sme síce trošku naponáhlo, lebo sme sa vybrali za povinnosťami, ktoré cez bežný deň nemôžeme stihnúť, ale sme si povedali, žesi to aj trošku " vychutnáme ".
Zrazu sme zbadali na ceste ležať vdiaľke niečo veľké a neidentifikovateľné.
Postupne, ako sme sa približovali, začali sme tušiť, že nás čaká nepríjemný nález. V prvom momente sa zdalo, že na ceste leží veľký huňatý pes a pravdepodobne už nežije.

Aké bolo naše prekvapenie, keď psík dvíhal hlavičku a pozeral na nás ubolenými, prosebnými očkami.
Na ceste ležala veľká dlhosrstá kólia, u ktorej sme po prvej zbežnej obhliadke  našli rany na zadnej časti tela, nad chvostíkom. Netušili sme o čo ide, ale hneď sme pochopili , že situácia je vážna . Psíka sme naložili do auta a hľadali sme prvého dostupného veterinára.
Samozrejme, že doktor ho musel uspať, aby mohol urobiť poriadne vyšetrenie.
S hrôzou zistil, že psík bol postrelený a na ceste musel ležať minimálne dva dni, naloľko bol silne dehydrovaný a v ranách mal už zanesené mušie vajíčka.Skonštatoval, že psíka sme doniesli v hodine dvanástej, lebo ak by sa vajíčka vyliahli, tak červy by ho zožrali zaživa.
Službukonajúci doktor sa skutočne maximálne snažil. Psíka zrentgenoval, vybral mu strely, rany ošetril, dal nám so sebou antibiotiká, dezinfekciu a mastičku na rany. Príjemná cesta sa síce skončila, ale my sme kmitali domov, aby bol zranený psík čím skôr v kľude .

Keď sme sa s ním vrátili domov, v momente vypil za vedro vody, Neskôr vyvrátil kopu srsti . Netušili sme však prečo.  Až na druhý deň, keď sme psíka poriadne celého vystrihali, objavili sa aj ďaľšie hrozné rany, ktoré cez hustú srsť neobjavil ani veterinár. Na boku, ktorý si vylizoval a kvôli čomu vyvrátil toľko srsti, sa objavila velikánska rana z preležania a ďaľšie rany sa objavili aj na obidvoch predných končatinách.
Bolo nám jasné, že ideme s ním opäť ku veterinárovi, aby nám potvrdil, či ide skutočne o rany s preležania a zaparenia srsti. Náš pán veterinár ho opäť uspal, vyčistil mu všetky rany a potvrdil našu hypotézu, že psík na tom boku musel ležať minimálne 3 dni. Uvedomili sme si,  koľko okoloidúcich muselo okolo psíka za ten čas prejsť a nikto mu nepomohol. A nebyť našej neplánovanej cesty, bol by  vo veľkých bolestiach uhynul.

Psíkovi sme u nás dali meno KOLIN /Kolia,Koľo, Kolin/.  Má sa zo dňa na deň lepšie. Už si aj poštekáva a trpezlivo znáša naše bolestivé ošetrovanie, ako keby vedel, že mu pomáhame. Keď sa po vyliečení rán osrstí, bude z neho opäť prekrásna dlhosrstá kólia. Možno aj čoskoro zabudne na svoje utrpenie a bude z neho znova veselý pes. My s priateľkou máme dobrý pocit, že sme mu pomohli z tej hrôzy, ktorá ho ešte len čakala.
Hrozný pocit ale mám z nás ľudí. Sme nevšímavý k utrpeniu, zahľadení do seba a svojich problémov a je nám jedno či niekto zomiera, alebo skapíňa. Sme sebeckí a zlí, nielen voči zvieratám, ale aj voči ľuďom.

Niekto múdry  raz povedal, že kultúra národa sa hodnotí aj podľa toho, ako sa ľudia správajú ku zvieratám. /Mahatmá Ghándí/.

Kto ublíži zvieraťu, alebo ho bez povšimnutia nechá trpieť, kľudne dokáže ublížiť aj človeku.To sú totž spojité nádoby. A to by sme si mali všetci uvedomiť. Veď aj nám sa raz môže stať, že si nás nikto nevšimne a nepodá nám pomocnú ruku, keď budeme na ulici "zomierať".

Zamyslime sa preto - ČO SME TO ZA ĽUDIA !

Nové o 10 dní neskôr - Kolinove rany sa veľmi pekne hoja. Pomaličky mu dorastá nová srsť. Kolin si pekne zvykol na ostatných psíkov aj fenky v združení. (Posledné tri fotky pod textom)

 

©2008 NiCK.n17 NEXT176 || CHIMERA CMS