TRIXININA CESTA DO TALIANSKA

 V prvom čísle nášho Spravodaja bol uverejnený inzerát, v ktorom sme hľadali domov pre trojfarebnú mačičku Trixi., ktorá sa u mňa objavila po mojej dovolenke na konci augusta. Deti ju a jej bratríčka našli a nechali mi ich pred dverami do bytu. Nevítam takéto akcie, pretože mohlo ísť aj o omyl. To, že sú mačiatka samé, ešte neznamená, že sú opustené. Hlavne, keď vyzerajú tak dobre, ako vyzerali títo dvaja drobčekovia. Možno mačacia mama zúfalo svoje detičky pár dní hľadala. Naviac mám svoje vlastné mačky, pre ktoré je vždy záťažou, keď prinesiem ďalšieho adepta. I keď sa mi zdá, že začínajú mať so mnou trpezlivosť.
Ako to už u detí býva (a musím priznať, že ma to značne rozčuľuje), deti si už údajne vôbec nepamätali, kde tie mačiatka zobrali!!! Tak mi ostali.
Nasledovný deň, bola sobota, som šla ako obyčajne do obchodu. Keď som sa vrátila, mačiatka boli preč. Moja mama, ktorá vôbec nezdieľa môj vzťah k mačkám, ich vydala deťom. Prišli si pre ne, aby sa s nimi pohrali a údajne pre kocúrika mali nový domov. Mame som vynadala za nezodpovednosť a šla som deti a mačiatka hľadať. Pripadala som si ako detektív oriešok. Deti si mačky odovzdávali ako vec – ako hračku, ktorá ich chvíľu baví, ale keď ich omrzí, rýchlo na ňu zabudnú. Kocúrik bol, zdá sa na poriadku (druhý deň som si potvrdila, že šiel na Záhorie k babke jedného z chlapcov). Ale po mačičke sa zľahla zem. Myslela som, že tie decká roztrhnem ako hada, keď mi ďalšie a ďalšie dievča v obrovskými nevinnými očami tvrdilo, že ju videli tam, alebo možno inde? Alebo si ju vzala tá dievčina? Ako sa volá? Ja neviem, asi býva tam, alebo ...čo ja viem, asi inde. Keďže vytrieskať deti sa nepatrí a pri cudzích to platí zvlášť, vracala som sa domov. Pri potoku som si sadla a rozplakala som sa bezmocnou zlosťou na tie blbé deti, na mamu a na celý nespravodlivý svet. Potom ma ktosi volal a jeden zo starších chlapcov mi malú Trixi priniesol. Možno sa Vám to bude zdať čudné, ale keď už som ju prichýlila a zotrvala u mňa jednu noc, cítila som za jej ďalší osud zodpovednosť. Potrebovala som vedieť, kde je, či sa jej darí a predstava, že zostala sama opustená a odvrhnutá na ulici sa mi vôbec nepáčila.
Trixi zostala u mňa dlhšie, ako som predpokladala. Nájsť domov pre mačiatko v sezóne mačiatok je nadľudský výkon. Keď to vyzeralo tak, že u mňa zostane, dala som jej meno Trixi. Malo vyjadrovať to, že mala krásny trojfarebný kožuštek s kresbou a milým kukučom. Trixi si po povinnej karanténe rýchlo podmanila celý byt a všetky moje mačky. Dokonca aj najstarší kocúr Murko, ktorý neznáša nových prišelcov, ju vcelku akceptoval. Môj dvojročný Kubko sa stal jej favoritom. S nekonečnou trpezlivosťou znášal, keď po ňom liezla, keď si z neho urobila terč svojich detských útokov. Keď bola príliš dotieravá, pricapil ju svojou labkou a keď ani toto nepomáhala, nenáhlivo sa vzdialil preč.
Začiatkom septembra som mala telefón, nasledovný deň návštevu a bolo jasné, že Trixi pocestuje do svojho nového domova. Mladá pani síce hľadala kocúrika, ale keď som jej vysvetlila, že Trixi je domáca, bytová mačka, poriadne vychovaná, dala sa presvedčiť. Keď ju videla, bolo rozhodnuté. Jej manžel mal pätnásť rokov trojfarebnú mačku a veľmi na ňu spomínal. Ešte v ten týždeň som Trixi s ťažkým srdcom niesla novej pani. Trixi bola vystrašená a nechápala, čo sa stalo. Nechala som jej svoje tričko, aby sa v cudzom prostredí necítila tak sama. Trixi sa mala na Slovensku zdržať už len krátko, lebo mladá pani bola len na návšteve u rodičov a spolu so synom sa mali zakrátko vrátiť do Talianska, až k Janovu. Dostala som prísľub, že mi donesú fotografie a odišla som. Aj som si potom poplakala. Byt bol zrazu veľmi tichý. Moje dospelé mačičky ma však podržali.
Mladá pani sa neozývala a ja som začala fantazírovať o tom, či Trixi vôbec tú dlhú cestu prežila, pretože neznášala cestu autom. Dnes som už spokojná. Dostala som sms-ku. Trixi sa má ako princezná, papá ako dve mačičky a vraj je už 3 krát väčšia, ako som ju videla naposledy. Je naozajstná spoločníčka a je stále spolu so svojou novou rodinou. Manžel mladej pani je z nej celý unesený. Oni sú šťastní, že ju majú a ja som nesmierne rada, že mačička, ktorej hrozil osud pouličnej mačky má úžasný domov, kde ju ľúbia.
Teším sa na fotografie. Keď prídu, ukážem ich aj Vám.

Autor: Ing. Helena Jakubčíková, 25.10.2003

©2008 NiCK.n17 NEXT176 || CHIMERA CMS