TRI FENKY

Toto je úplne obyčajný príbeh, ktorý však ešte nemá svoj koniec.

 

Kde bolo, tam bolo a veruže to naozaj tak bolo. V dedinke Brestovec, v časti zvanej Kržle, v jedno septembrové ráno prišlo na tento svet šesť malých tvorčekov – našich šteniatok.

Zo dňa na deň psíčatká rástli a prekvapovali nás stále niečim novým. Obohacovali naše dni a napĺňali ich nielen radosťou ale i starosťami. Ale to by bol iný príbeh...

Prešli štyri mesiace a nám ostali tri fenky, ktoré si ešte nenašli svoj nový domov – Žofka, Body a Rony. Žofka si vyskúšala aj cestu do Nového Mesta. Po pár dňoch sa vrátila. Jej chyba bola, že je fenka. Žofka je pekná psia slečna béžovej farby. Je kľudná a učenlivá. A je to mamin obľúbenec a jej verná kópia. Jej sestra Body /alebo Bodynka/ je malý čertík. Čierna s bielymi labkami a bielou hruďou. Už to dávno nie je tá vystrašená guľka, ktorá nechcela ísť z búdy von. Veď sa raz aj zatúlala na niekoľko dní so svojou sestrou ešte ako

8–týždňová a my sme museli zahájiť strastiplné pátranie. Našťastie sme ich so synčekom našli živé i keď pochudnuté. Teraz je Body smelá strážkyňa nášho domčeka. Je veselá a hravá, zvyčajne iniciátorka rôznych šibalstiev ako napríklad naháňanie sliepok u susedov, či zapáranie do sestry Rony. Tá je zase pravý opak. Len čo sa dokázala postaviť na labky, už prvá zvedavo vyliezala z búdy. Mala najkrajšiu lesklú čiernu zvlnenú srsť. Postupne sa začala odlišovať od svojich súrodencov dlhšou srsťou. Keď ju opustila jej podobná sestrička, Rony sa stala akousi čiernou ovcou rodiny. Vrčala na ňu mama i sestry. A neostalo len pri vrčaní. Koľkokrát som musela zasahovať, keď Rony spustila srdcervúci piskot, lebo jej robili zle!!!

Až raz ráno z búdy vyšli len dve sestry s mamou. Nadvihla som strechu v obave, že tam nájdem Rony chorú či mŕtvu. Ale nebola tam! Zase sa začalo pátranie po okolí. Bezvýsledne. Až poobede keď v miestnom rozhlase oznámili jej stratu, našli sme ju na dvore celú zúboženú a premrznutú. Ihneď zaliezla do búdy a ani sa odtiaľ nepohla. Ešte niekoľko dní sa triasla a vyhýbala sa spoločnosti ostatných psov. Chcelo to veľa lásky a pozornosti,aby znovu získala aspoň časť strateného sebavedomia. Ale už je to lepšie...I keď Rony nebude dominantná fenka, som rada, keď vidím, že zašteká, či sa rozbehne za mačkou /inak sú kamarátky/. Také sú teda naše tri malé fenky – Žofka, Body a Rony. Veria /a ja spolu s nimi/, že na ne niekde čakajú dobrí ľudia, u ktorých nájdu nový domov a ktorým sa odmenia svojou láskou a vernosťou.

A zazvonil zvonec, ale príbehu troch feniek ešte nie je koniec. Ich príbeh čaká na pokračovanie...

  

 

                                                                                                         Autor: Jana Ilovičná


©2008 NiCK.n17 NEXT176 || CHIMERA CMS