O "LIEČITEĽKE" TEREZKE

Máte fajn stránku....a tak som si pomyslela ze prispejem jedným príbehom zo života jednej macicky s velikanskym srdieckom.
ked ma hospitalizovali na psychiatrii v roku 2001 bola som uplne nanic. nemocnica je depresivne miesto a psychiatricke oddelenie je miesto, kde sa vela nenasmejete. mala som vtedy 23 ale citila som sa ako sedemdesiat rocna starena. Od mojich 15-tich rokoch som poslusne hltala tabletky, ktore mi mali zarucene pomoct, napriek tomu som bola opakovane hospitalizovana.

potom som stretla v dennej nemocnici Hestia na Dolnych honoch Terezku. Tato macicka ,,v rokoch" patri uz k inventaru nemocnice. sem-tam sa objavi nejaky jej napadnik, ktory sa zdrzi tyzden-dva, ale potom zmizne. Terezka je po primarke najdolezitejsim liecitelom. zbavuje ludi letargie. dovtedy sa pred vami prevaluje a predvadza svoje kusky, az vas ani nenapadne, ze ste chori a pod liekmi. prituli sa k tym, ktori to najviac potrebuju, vie presne vycitit, kto ma aky den a kto je dnes narade. svoju naklonost deli spravodlivo.
pacienti jej oplacaju rovnakym dielom. v kuchyni sa vsetky zvysky triedia podla toho, co je dost dobre pre terezku a co nie. mnohi dokonca pre nu kupia nejaku maskrtu zo svojich malych invalidnych dochodkov. Terezka je proste maznacik.
a ked ma maciatka, nema starostlivost o nu konca kraja. vlastne by mali byt vsetci cez den v dielnach, ale aj sestricky vedia, ze pacienti sa nevytracaju postupne na toaletu, ale za Terezkinym potomstvom, ktore ma vzdy kralovsku budku zhotovenu v stolarskej dielni vystlanu najlepsimi kuskami diek. nezabuda sa ani na navstevu veterinara. pri poslednej sa Terezka vratila vykastrovana, ale bohuzial neexistovalo ziadne ine riesenie. Škoda, maciatka sa vzdy rozobrali medzi personalom a pacientami. samozrejme, ze Terezka nerodila nikdy sama. vzdy prisla dovnutra, kde uz mala prichystane miestecko na porod a vsetci to s nou prezivali.
Aj vyssie instancie potichu akceptuju jej pritomnost v nemocnici, aj ked je zakazany pristup zvierat do zdravotnickych zariadeni.
uz sa drzim dva roky bez hospitalizacie....vdaka lekarom, liekom a terezke a jej starostlivosti o mna.
Doma mam psika, s ktorym sa o seba starame. lebo tak to uz je....nielen my sa starame o zvieratka, ale aj zvieratka sa staraju o nas.

Hanka, 20.8.2003

Ďakujeme Hanke za veľmi pekný príbeh. Verím, že aj u nás humánni lekári budú akceptovať skutočnosť, že zvieratká dokážu liečiť. Už len svojou prítomnosťou a nezištnosťou dokážu dojať a pohladiť ľudskú dušu.

©2008 NiCK.n17 NEXT176 || CHIMERA CMS