Príbeh malej Ninky, alebo čo sme to za ľudia....

8.12.2010 - Ninka prišla minulý týždeň na návštevu  ku nám do Pezinka, aj s novým majiteľom. Noví majitelia ju majú  veľmi radi a vidieť, že má u nich perfektnú starostlivosť. Ninka ich tiež nesmierne miluje. Dnes je z nej vyrovnaný a spokojný psík. Tak, ako bola pri príchode ku nám na smrť vychudnutá a bez srsti, tak je z nej prekrásny psík s hustou bielulinkou srstičkou. Novým majiteľom patrí veľké uznanie a vďaka  za ich obetavosť, lásku a starostlivosť. Ešte raz vďaka a prajeme im veľa šťastných a spokojných spoločných rokov. 

Pozn. Fotky z návštevy sú pridané dolu pod článkom

Z obce Vištuk sa nám dostala správa, že niekde medzi Vištukom a Báhonom sa pohybuje malý, biely psík. Ľudia ho vídali iba z diaľky, lebo sa veľmi bál. Takže sme nemali ani potuchy, aký je to psíček, iba že je menšieho vzrastu. Tri dni po sebe som chodila aj s priateľkou psíka hľadať. Nevidela som ani chlp. Vyvolávali sme, hľadali sme, ale asi nie som dobre oboznámená s tým prostredím, takže som chodila  domov bez úspechu, ale so zlým pocitom, že psíka nedokážem nájsť. Keďže vo Vištuku bývajú dve členky združenia, poprosila som ich, či by nám nepomohli. Stalo sa a slečne Adriane sa to už po dvoch dňoch intenzívneho hladania podarilo. Psíča , keď už ho našli, tak zúfalo nariekalo, ako malé dieťa. Adrianka bola na odchyte totiž aj so svojou mamou a nad tou hrôzou, čo našli, sa obe rozplakali.

Bola to mladá fenočka. Prvé čo urobili, ihneď ju zobrali do ordinácie MVDr. Miklošovičovej. Službu mala pani doktorka Peťková, ktorá napriek tomu, že tiež už zažila kadečo, sa neubránila nad stavom mladej fenočky slzám. Malá NINKA, ako sme ju začali volať, mala na sebe neskutočné množstvo bĺch. Vyliezali jej z očiek, ušiek, zadočku a miesto bielej fenočky, bola od bĺch čierna.   Tie blchy ju takmer "zožrali " za živa. A potom tá neskutočná vychudnutosť. Vyzerala chúďatko, ako kostra z múzea obalená tenučkou kožkou. Srstička z nej "vďaka" blchám, úplne zliezla. Takže Ninuška bola na smrť vyhladovaná, dehydrovaná a  doslova "žraná" zaživa. Malé vychudnuté, vystrašené klbko.
Pani doktorka uobila, čo v daných podmienkach mohla a Ninu som si zobrala domov. Keďže už bola pokročilá večerná hodina a pani doktorka ju odblšila, odčervila a dala antibiotiká, dúfala som, že stav sa bude pomaličky lepšiť. Malá bola spokojná, že je v teplúčku a na mäkkom. Blchy, čo z nej opadávali, sme stále likvidovali a ona sa konečne trošku v pokoji vyspala a nemusela bojovať o holý život.
Na tú noc určite ani ja, ani nikto, čo o nej už vedeli a videli ju, nikdy nezabudneme. Sedela som pri nej a slzy samé tiekli a tiekli a nedalo sa to zastaviť. Ona konečne spokojne spinkala, ale jej stav a ľudský hyenizmus som nedokázala rozdýchať.
Nad ránom začala byť Ninka nepokojná. Videla som na nej, že nie je niečo v poriadku s bruškom. Zrejme atb., čo dostala v liekovej forme, jej príliš zaťažili už aj tak hladom zdevastovaný žalúdok. Ráno sa dva krát pozvracala a ja som vedela, že musím hľadať pomoc vo Vetpointe. Bola nedeľa, ale keďže tam je nonstop služba, Ninku som odviezla.tam. Tiež, keď ju vo Vetpointe zbadali, neubránili sa dojatiu. Povedali, že urobia, čo je v ich silách, ale že musím rátať s každou eventualitou. 
Popoludní, keď už mali výsledky z vyšetrení, sme si telefonovali. Jej červené krvinky boli takmer na nule, čo ju blchy vycicali a biele mala abnormálne vysoké. Našli sme ju minútu pred dvanástou. Dvadsaťštyri hodín bola sústavne na infúziách. Prestal sa zaťažovať žalúdok, lebo všetko brala infúznou formou a kŕmiť ju začali konzervičkami s vysokým obsahom železa. Ninka sa začala zbierať z najhoršieho. Čo bolo veľmi dôležité, že malá  žiť chcela. Tá úžasná chuť do života ju svojím spôsobom zachránila.
 
V utorok ráno som si Ninku brala domov. Kúpila som celé plato tých konzervičiek, ktoré jej dávali aj v nemocnici a začali sme opäť bojovať spolu. Peliešik som jej urobila v kúpelni, vedľa mojej spálnie, aby som ju mala stále pod dozorom. Keďže stále hnačkovala, začala som jej dávať konzervičku najprv do ryžového odvaru a po pár dňoch aj spolu s rozvarenou ryžou. Malá začala neskutočne dobre papať a  miesto päť krát denne, ako kázali v nemocnici, papala sedem krát za deň. Bola neustále hladná a stále snorila okolo misky. Po pár dňoch sa stolica upravila a po týždni, pri kontrole v nemocnici mala Nina o kilo viac. Keď sme ju totiž našli, mala 2,7 kg. Pri prvej kontrole to už bolo 3,8 kila. Postupne som začala do kŕmenia pridávať granulky.  Veľmi jej to chutilo a nemala s tým žiadne problémy. Ninka sa nám menila pred očami. Prišlo k nám úbožiatko so zvesenými, zošuverenými uškami. Dnes jej stoja ušká ako netopierikovi. Je zo dňa na deň pevnejšia.
Na druhej kontrole, teraz  v utorok / po dvoch týždňoch pobytu "doma" /, vážila Nina 4,7 kila. Všetkým nám to vyrazilo dych. Stolica sa upravila, krvinky sa začínajú normalizovať. Len tá srstička začína iba poskrome rašiť. Vyzerá stále ako malý naháčik. Bude to však pre ňu ešte dlhá cesta, kým sa dá všetko do poriadku. Aj lieky bude brať ešte min. mesiac. Veď bola tak hrozne celá prechladnutá, že cikala, kade chodila. Dôležité je, že má úžasnú chuť do života. Má ešte veľmi silné strachové reakcie. Stačí, keď sa zvýši hlas, alebo keď ju beriem na ruky, alebo keď sa jej nechtiac dotknem nohou a ona sa pociká, alebo začne nariekať ako malé dieťa. Ináč sa už konečne nebojí ostatných psíkov a je s nimi kamarátka. Určite si prešla peklom, ktoré si nevieme ani predstaviť. Bude teraz potrebovať mimoriadne milú, dobrú a trpezlivú rodinku, ktorá jej pomôže na prežité hrôzy zabudnúť! A  ja sa opäť pýtam " čo sme to za ľudia " !!!
 
Autor: Ing. Dagmar Fecková
 
27.8.2010 - Ninka už váži 5,5 kg a na poslednej kontrole vo Vetpointe ( v utorok 24.8.), neverili že je to to isté psíča, ktoré sme na začiatku doniesli. Dnes je to veselé, sebavedomé, hravé a milé psíča.

Fotky - prvé tri z 25.7.2010 - tieto fotky sú robené asi hodinu po odblšení, už z nej 2/3 bĺch opadali, štvrtá z 29.7.2010 po návrate z nemocnice a piata z 10.8.2010. Boli pridané ešte dve fotky z 11.8 a 23.8. 2010 + ešte jedna s novými kamarátmi

©2008 NiCK.n17 NEXT176 || CHIMERA CMS