Vážené priateľky a milovníčky zvierat,

len náhodou som zablúdila na Vaše stránky a touto cestou by som Vám chcela poďakovať a vysloviť aj obdiv a úctu za prácu, ktorú vykonávate v prospech zvieratiek. Máte pravdu, zvieratká si za svoj osud nemôžu a nevedia ho ovplyvniť vo svoj prospech. Je to len na nás ľuďoch. Kiežby takýchto ľudí ako Vy, bolo viac...
Moja mama aj so svojimi 2 priateľkami sa tiež stará o takú malú "komunitu" mačičiek, ktorá sa udomácnila v okolí nášho paneláku. Doma už máme jedného kocúrika (skôr kocúriska - 5 kg a 10 rokov), ktorý si do "svojho" teritória už nikoho nepustí a tak musia byť ostatné mačičky vonku. Ale cez zimu im vytvorili zateplené úkryty, prilepšujú im na strave a taktiež ich dávajú očkovať a odčervujú ich.

Želám Vám (a aj nám), aby zvieratiek, ktoré potrebujú takúto pomoc bolo čo najmenej a aby stále viac ľudí sa správalo zodpovedne voči zvieratkám.

S pozdravom

Ležáková Renáta
Banská Bystrica
10.3.2003

Milá Renáta,
ďakujeme Vám za milý a povzbudivý názor. Sme radi, že nie sme len my tak "uletení", ako to hovorí moja priateľka. Obdivujem Vašu mamu a jej priateľku a tak trosku im aj závidím, pretože poznám ľudí, ktorí sa starajú o mačky len potajme a to len z toho dôvodu, že existujú ľudia z ich okolia, ktorí ich osočujú a snažia sa na nich poštvať aj úrady.
Držím vám palce.