Príbeh našej Ajdušky je starší ako rok. Prišla ku nám ako asi päť týždňové šteniatko koncom novembra 2009. Od začiatku ťahala za sebou zadné nôžky. Bola však veľmi životaschopná a veľmi sa od začiatku tešila zo života. Napriek nehybným zadným nôžkam sa nesmierne rýchlo premiestňovala z mesta na miesto. Pre jej úžasnú povahu som nemala srdce dať ju uspinkať.....
8.12.2010 - Ninka prišla minulý týždeň na návštevu ku nám do Pezinka, aj s novým majiteľom......Z obce Vištuk sa nám dostala správa, že niekde medzi Vištrukom a Báhonom sa pohybuje malý, biely psík. Ľudia ho vídali iba z diaľky, lebo sa veľmi bál......
Pre Kamilku a Šarlotku - Ako zvládnúť Šarlotkinu slepotu - Návod na zvládnutie Šarlotkinej slepoty je v podstate krátky. Má len štyri body, ale potrebné je pochopiť, čo sa stalo, čo to znamená pre ňu, vyrovnať sa s tým a tešiť sa, že je všetko v poriadku. ...
Presne pred rokom a týždňom som sa stretla s neskutočnou ľudskou krutosťou a s úžasnou silou prekonať to bez následkov. Ukázalo mi ju maličké mačiatko, mačička, ktorá prišla o obe očká ledva ich začala používať. A teraz znova, kocúrik s takým istým zranením......
Ferdinand je úžasný maznáčik. Zachránil ho milý manželský pár, ktorý si ho však nemohol nechať. Nedokázali ho nechať bez pomoci so zranenou nožičkou vonku...
V pondelok 19.4. som bola s Aidinym rtg z februara u nasho noveho veterinara (chodime k nemu len chvilku, ale som ocarena, a dostala som na neho uzasne odporucania z UVP). Predtym uz Aidu videl nazivo na voziku....
Sigi je mačiatko, ktoré si už v piatom týždni svojho života muselo uvedomiť, že ľudia sú krutí. Je to jedno zo zvierat, ktoré boli zachránené v rámci spolupráce OZ U Psej Matere a OZ Mačky.
Aidu našli dobrí ľudia vyhodenú na ulici a priniesli do občianskeho združenia U psej matere v Pezinku, aby sa jej poskytla veterinárna starostlivosť, alebo sa rozhodlo o jej ďalšom žití, či nežití....
Pribeh na stiahnutie vo formáte pdf - Dagmar Fecková - Videla som zvieratá plakať
Malá Žiži je úplne normálne mačiatko. Má asi dva mesiace, je hravá, nesmierne životaschopná, prítulná. Od svojich rovesníkov sa nelíši. Teda, až na dva drobné detaily. Žiži nemá očká. Ale nebolo to tak vždy....
Toto nie je žiadna idylická rozprávka s dobrým koncom. I keď to tak zo začiatku vyzeralo a mohlo to aj skončiť tým povestným – a žili šťastne, kým nepomreli. Ale... Veď nechajme rozprávať príbeh...
Toto je úplne obyčajný príbeh, ktorý však ešte nemá svoj koniec. Kde bolo, tam bolo a veruže to naozaj tak bolo. V dedinke Brestovec, v časti zvanej Kržle, v jedno septembrové ráno prišlo na tento svet šesť malých tvorčekov – našich šteniatok....
Úplne náhodná cesta. Vybrali sme sa s kamarátkou v neurčenú sobotu na dlhšiu cestu.Bol veľmi príjemný deň a my dve sme si ho vcelku užívali. Mali sme síce trošku naponáhlo, lebo sme sa vybrali za povinnosťami, ktoré cez bežný deň nemôžeme stihnúť, ale sme si povedali, že si to aj trošku " vychutnáme ".
Zrazu sme zbadali na ceste ležať vdiaľke niečo veľké a neidentifikovateľné....
Vždy ma fascinovali psíci s "buchnutou" papuľkou. Trixo bol boxer zlatej farby s bielymi ponožkami a maskou a plne zodpovedal mojim predstavám o dokonalom psovi.
Som možno naivný človek, ktorý rád pomáha. Ľuďom, zvieratám, rastlinám, prírode. Vediem k tomu i moje deti. Triedim odpad čo najpoctivejšie. Slimáky z cesty kladiem do trávy, aby neboli zašliapnuté. Kupujem od bezdomovcov časopis Nota bene, poprípade dočasne prichýlim vo svojom dome ľudí, ktorí nemajú strechu nad hlavou. Poskytujem tiež „azyl“ niekoľkým opusteným psom a mačičkám....
Príjmite pekný pozdrav a poďakovanie za prácu, ktorú vykonávate pre opustené mačičky.
U nás máme nájdencov - mačičky, ktoré prídu k našemu domu a jednoducho už neodídu, cítia, že sa blíži zima...
Po určitom čase ich dáme kastrovať, no to fakt nie je lacná záležitosť - slovom ale nechceme, aby ďalšie mačiatka prežívali osud ich maminky....
Miška, ktorú sme tak dlho ponúkali na adopciu má nový, pardon staronový domov. S definitívnou platnosťou zostáva u mňa. Je to prítulná, milá mačička a nemyslím, že by som akceptovala dať ju preč. S mačiatkami je to iné, tie nastupujú novú cestu. Vždy si vyžiadam adresu a snažím sa udržiavať kontakt s novými majiteľmi. Napriek tomu nie som si istá, (prepáčte všetci), že by bolo inde o Mišku tak postarané, ako u mňa. Naviac si zvykla....
Máte fajn stránku....a tak som si pomyslela ze prispejem jedným príbehom zo života jednej macicky s velikanskym srdieckom.
Nemocnica je depresivne miesto a psychiatricke oddelenie je miesto, kde sa vela nenasmejete. Potom som stretla v dennej nemocnici Hestia na Dolnych honoch Terezku.....
Vážené priateľky a milovníčky zvierat,
len náhodou som zablúdila na Vaše stránky a touto cestou by som Vám chcela poďakovať a vysloviť aj obdiv a úctu za prácu, ktorú vykonávate v prospech zvieratiek. Máte pravdu, zvieratká si za svoj osud nemôžu a nevedia ho ovplyvniť vo svoj prospech. Je to len na nás ľuďoch. Kiežby takýchto ľudí ako Vy, bolo viac...
Spočiatku som pozvanie od dobrej priateľky nebrala veľmi vážne. Je totiž členkou Občianskeho združenia U psej matere v Pezinku a pozvala ma na výstavu orieškov - Pezinskú orieškiádu. To, že priateľka spoluzaložila pri svojej práci aj OZ a snaží sa so všetkých síl so svojimi, rovnakou láskou "postihnutými" aktivistami všemožne pomáhať opusteným a týraným zvieratám som vedela. Zvedavosť však zvíťazila a ja aj s mojimi dvoma "hafošmi", som sa napriek nepriaznivému počasiu zúčastnila. A neoľutovala som to.
Priznám sa, že vôbec som nemal rád psov. Teda, nie, že by som ich zásadne neznášal, ale zastával som skôr názor: "pes do bytu nepatrí". A najmä nie v Petržalke, kde bývame. Kde sa to hmýri tísíckami brechajúcich pinčlíkov, vlčiakov, bulteriérov a iných večne kakajúcich potvôr. Keď tieto tvory nedajú zaspať ani v pokojné sobotné, či nedeľné ráno. Kde na nových adidaskách prinesieme zapáchajúcu hmotu až do predsiene.
Nuž, ale počkalo to aj na mňa....
Ráno pred ôsmou som nasadla do auta a zabočila na Bajkalskú. Je to známa bratislavská ulica, ktorá vedie od nového petržalského mosta na severné a východné výpadovky.
Hneď za križovatkou mi pred autom prebehlo malé, sivé mačiatko. Myslela som si, že ma klame zrak!
Našu psiu kamarátku Zarzu sme si vybrali koncom januára 2006 zo psíkov, ktorí boli v OZ U psej matere. Je veľmi zlatá, hravá, všetci si ju obľúbili, aj vonku je s každým kamarátka, či je to pes, alebo človek.
Trixi sa u mňa objavila po mojej dovolenke na konci augusta. Deti ju a jej bratríčka našli a nechali mi ich pred dverami do bytu. Nevítam takéto akcie, pretože mohlo ísť aj o omyl. To, že sú mačiatka samé, ešte neznamená, že sú opustené. Hlavne, keď vyzerajú tak dobre, ako vyzerali títo dvaja drobčekovia. Možno mačacia mama zúfalo svoje detičky pár dní hľadala...
Keď píšem tieto riadky, moji izboví tigríci sa spokojne hrajú a nezaujíma ich trápenie sveta. Majú domov, majú lásku a vždy niečo dobré do bruška.
Stretávame sa však aj s opustenými a stratenými, ktorým sa snažíme v rámci našich možností pomôcť. Je neskutočne ťažké umiestniť do nového domova mačku. Sem tam sa stane, že nás niekto osloví s prosbou nájsť mu mačičku a ako na just o žiadnom mačati nevieme. Inokedy je mačiatok požehnane, ale nie sú záujemcovia. Tu sú dva príbehy.